Minimálna mzda je prezentovaná ako nástroj na zabezpečenie dobrého postavenia pracujúcich na trhu. Osobitne je definovaná ako charakteristika „dobrých socialne cítiacich politikov.“ Nemecko pri tom minimálnu mzdu zaviedlo až nedávno a celé bohatstvo postavilo na sociálnom systéme, ktorý minimálnu mzdu nepoznal. Popredný americký ekonóm, ktorý predpovedal finančnú krízu v roku 2008 a patrí k veľkým kritikom tlačenia peňazí, približuje, kedy minimálna mzda spôsobuje, že ľudia s menším vzdelaním, nižšou kvalifikáciou nevedia vstúpiť na trh práce, pretože zamestnávatelia preferujú pri danej cene zamestnancov s vyššou kvalifikáciou alebo uprednostňujú robotizáciu na úkor zamestnávania ľudí.
Joe Rogan: Tvrdíte, že minimálna mzda nie je dobrá?
Peter Schiff: Áno, je to ten najhorší zákon, aký človek mohol napísať, je priamo namierený proti pracujúcim.
Takže Vám nevadí, ak niekto by robil za 1 dolár mesačne?
Pozrite sa. Ľudia robia racionálne rozhodnutia. Viete čo znamená, že niekto robí za dolár na hodinu? Znamená to, že si nevie nájsť prácu za 1,5 dolára alebo to, že nikto mu za to, čo ovláda 1,5 dolára neponúkol, pretože buď nemá skúsenosti alebo vedomosti na takú pracovnú pozíciu, za ktorú sa 1,5 dolára da trhu platí. Zoberiem to z druhej strany. Ste moderátor v rádiu. Keby Vám niekto ponúkol 1 dolár na hodinu za túto prácu, tak ju robiť nebudete, pretože viete, že si viete nájsť prácu za 10 dolárov na hodinu.
Ale ja mám vysokoškolské vzdelanie.
To, čo ste chceli povedať je, že máte nie vzdelanie, ale na trhu práce to čo robíte prináša určitú produktivitu a produktivita Vašej práce je taká, že zarábate pre toho, kto Vás zamestnáva viac a ten Vám môže viac vyplatiť. Povedzme si, čo sa stane, ak zo zákona prinúti štát zaplatiť podnikateľovi zamestnancovi mzdu, ktorá bude vyššia ako je to, čo tento pracujúci svojou produktivitou vyprodukuje. V tomto prípade sa stanú len dve možné veci. Buď zamestnávateľ daného človeka nezamestná, ak ho zamestnal tak ho prepustí alebo keď ho zamestná tak mu dá oveľa viac práce robiť, aby zvýšil jeho produktivitu a dorovnal takto vyššiu mzdu. Tým, že daný zamestnanec robí viac, potreba zamestnať ďalšieho je nižšia. Ak mzda je podstatne vyššia ako produktivita a nevie ju dorovnať ani zvýšením jeho výkonov tak viete čo zamestnávateľ urobí? Pracovnú pozíciu sa bude snažiť automatizovať strojmi. Preto dnes obslužný personál mizne na pumpách, v obchodoch a podobne a nahrádzajú ho automaty, pretože minimálna mzda urobila nerentabilným ľudí zamestnávať. Minimálna mzda zabraňuje sa uplatniť ľuďom s nižším vzdelaním a schopnosťami. Preto majú západné krajiny najvyššiu mieru nezamestnaných medzi mladými ľuďmi.
Myslíte, že absolventi by boli lepšie na tom bez minimálnej mzdy?
Predstavte si, že by sem do rádia prišiel absolvent základnej školy, ktorý nemá žiadnu skúsenosť. Ten chlapec chce získať skúsenosť, chce vidieť, ako to tu funguje. Nie je žiadnym pre Vás reálnym prínosom, môže Vám len variť kávu a robiť nejakú papierovú robotu. Ten chlapec nemá žiadnu produktivitu. Ak mu za to, že Vám varí kávu máte platiť peniaze, tak si poviete, za tie peniaze chcem, aby už niečo vedel a nie, že mu musím platiť a on sa pri tom iba učí. Takže zoberiete niekoho, kto už niečo vie. Preto starí ľudia majú paradoxne lepšie postavenie na trhu práce ako mladí ľudia, pretože niečo vedia a za to niečo sú ochotní robiť za rovnakú mzdu.
Áno, rádia takto „zamestnávajú“ praktikantov a neplatia im nič.
A to je pointa, že každý získa prácu, akú najlepšie ku svojim schopnostiam vie. Ak nejaký praktikant robí zadarmo je to preto, lebo nemá žiadnu skúsenosť, ktorú by vedel na trhu speňažiť. Ak niekto robí za dolár, dva, je to preto, lebo vzhľadom na jeho schopnosti nevie nájsť prácu, za vyššiu mzdu alebo odmieta prácu, kde by vedel zarobiť viac, ale je ťažšia, nepríjemnejšia a podobne.
Zoberme si extrém. Nemáte žiadne vzdelanie a nemáte žiadnu skúsenosť. Ako ich získate? Tak, že sa zamestnáte za cenu, za akú Vás trh vzhľadom na Vašu úroveň ocení. V skutočnosti sú ľudia, ktorí platia za to, aby nadobudli nejakú skúsenosť. Pozrite sa napríklad na školné. Školné znamená, že musíte vy platiť, aby ste získali vzdelanie.
Hlavný problém minimálnej mzdy je, že v skutočnosti hovorí ľuďom: ak ste nevzdelaní a nemáte dostatočné pracovné skúsenosti, nemôžete prijať prácu, ak Vám nie je ochotný zaplatiť zamestnávateľ menej, pretože pri minimálnej mzde uprednostní niekoho lepšieho ako ste Vy.
Minimálna mzda zmenšuje schopnosti menej vzdelaného človeka bez dostatočných pracovných skúseností uplatniť sa na trhu práce. Takže minimálna mzda má len dve podoby.
Minimálna mzda teda ohrozuje zamestnancov a nie zamestnávateľov?
Samozrejme. Predstavme si príklad. Podnikateľ zamestná len vtedy človeka, keď jeho zamestnaním vyprodukuje zamestnanec viac ako podnikateľa stojí. Ak zamestnanec má hodinovú mzdu 5 eur a podnikateľ ovi vyrobí za hodinu práce 6 eur, tak podnikateľ ho zamestná, pretože je na jeho práci ziskový. Ak však štát príde a povie, že musí tomuto zamestnancovi dať minimálnu hodinovú mzdu 7 eur, tak ho prepustí alebo ani nezamestná, pretože jeho prácou by bol stratový. Minimálna mzda totiž vyraďuje ľudí bez vzdelania a bez skúseností z trhu práce.
Väčšina štátov však minimálnu mzdu má…
To, ale o ničom nevypovedá. Singapur ju nemá a je podstatne bohatší ako krajiny, ktoré ju majú. V USA napríklad dôvod, pre ktorý bola zriadená minimálna mzda, bolo v čase ešte stále existujúcej mentálnej segregácie černochov a mala práve minimálna mzda zabezpečiť lepšie postavenie belochov na pracovnom trhu. Dodnes v USA sú najviac nezamestnanou skupinou ľudí černosi.
Z minimálnej mzdy teda profitujú tí čo majú prácu?
Samozrejme. Aký je pre nezamestnaného logika, že minimálna mzda je napríklad 10 eur a preto je nezamestnaný? On nemôže robiť za 5 eur, pri ktorých by mal prácu, naberal skúsenosti a mohol na trhu práce rásť. Človek čo je kvôli minimálnej mzde mimo trhu práce, môže akurát dúfať, že vyhrá športku.
Vytláča minimálna mzda ľudí z trhu práce?
Pozrite sa dnes na mieru automatizácie v oblasti služieb. Dôvod, prečo v USA tankujete sami na pumpách je, že minimálna mzda znemožnila čerpacím staniciam zamestnávať ľudí. Takže minimálna mzda likviduje málo produktívne miesta, ktoré vždy slúžili ako vstupné pracovné miesta pre absolventov. Dnes táto kategória ľudí je oveľa dlhšie mimo pracovného trhu, nezískava históriu na trhu práce a ekonomika sa automatizuje rýchlejším tempom. Takže nie podnikatelia, ale pracujúci trpia. Podnikateľ vždy ide za ziskom, pretože to je logika podnikania. Keď mu štát zabrániť zisk dosahovať cez pracujúcich, urobí to cez robotizáciu. Títo tzv. pumpári sa napríklad stávali mechanikmi, pretože na pumpách ľuďom pomáhali prezerať aj defekty na autách. Pumpy boli miestom pre letné brigády pre tínedžerov. Toto všetko zmizlo kvôli minimálnej mzde a to je len vzorka.
Dobre, ale minimálna mzda je primárne orientovaná pre dospelých ľudí, ktorí majú deti a potrebujú určitý príjem, aby ich vedeli zabezpečiť.
Toto je problém. Minimálna mzda tým, že bráni naberať skoré pracovné skúsenosti má ten efekt, že ľudia v dospelosti nie sú tak dobre na trhu práce etablovaní, aby svojou produktivitou vedeli generovať vyšší príjem. Takto to bolo v Amerike pred zavedením minimálnej mzdy. Mladí ľudia pred tým, ako získali schopnosť uživiť svoju rodinu, sa učili uživiť seba. Vo fáze života, kedy vykonávali nízko príjmové pracovné miesta, bývali u rodičoch a ten príjem sa nepovažoval za príjem na uživenie rodiny, ale ako vreckové popri získavaní pracovných skúsenosti. Dnes kvôli minimálnej mzde je táto fáza minimalizovaná a preto mladí ľudia vstupujú na trh práce neskôr, pri oveľa nižších mzdách ako v danom veku už by mali mať.
Má pre niekoho minimálna mzda aj prínos?
Samozrejme je malá skupina ľudí, ktorí sú na tom lepšie ako by bez minimálnej skupine boli. Je to však za cenu škôd pre druhých. Priemyselne rozvinuté krajiny vykazujú najvyššiu mieru nezamestnaných medzi mladými. Minimálna mzda ma na tom obrovskú zásluhu. Ona totiž umožňuje starším ľuďom s vyššími skúsenosťami vykonávať prácu, ktorú by mali už robiť mladí.
Preložil Tomáš Taraba
Leave a Reply